Ekonomický experiment
Experimentálnu ekonómiu v podobe, ktorú poznáme dnes môžeme datovať pred viac ako 70 rokov, keď americký ekonóm Edward Hastings Chamberlin (1948) publikoval článok Experimentálny nedokonalý trh. Napriek jeho priekopníckym snahám nastal širší rozvoj experimentálnej ekonómie až v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia prácami Austina Hoggatta o otázkach oligopolov, jeho študenta Vernona L. Smitha, ktorý sa venoval aukciám a správaniu sa ekonomických subjektov v trhovej konkurencii a tiež dielom Fourakera a Siegela z roku 1963 týkajúceho sa obojstranného vyjednávania v situácii za existencie monopolu. Ďalší rozvoj bol relatívne pomalý až do konca sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokov, kedy experimentálna ekonómia zažila nevídaný záujem zo strany ekonómov.
Experiment (pokus) charakterizujeme ako metódu poznávania, pri ktorej pomocou riadených a kontrolovaných podmienok ekonómovia skúmajú javy z reálneho sveta a majú za cieľ overiť konkrétne tvrdenie pri zvolenej hypotéze alebo teórii (Guala, 2005).
V porovnaní s pozorovaním má experiment niekoľko pozitívnych vlastností:
- umožňuje skúmať vlastnosti javov alebo objektov aj v extrémnych podmienkach,
- umožňuje skúmať sledovaný jav v „čistej” podobe,
- poskytuje možnosť jeho opakovania, replikácie.
Experimenty môžeme rozdeliť do troch základných skupín podľa zamerania (Kagel a Roth, 1997):
- Experimenty vysvetľujúce teórie (angl. Speaking to theorists)
Tieto experimenty sú formulované na testovanie predikcií teoretikov a ich pozorovanie. Kontrolované prostredie dovoľuje interpretovať zistené výsledky priamo s predpokladanými vzťahmi v teórii a experimenty takto predstavujú akúsi formu dialógu medzi teóriou a praxou.
- Experimenty odhaľujúce fakty (angl. Searching for facts)
V tejto kategórii experimentov ekonómovia študujú efekty rôznych premenných, o ktorých je v teoretickej literatúre doposiaľ málo informácií. Vznik týchto experimentov je často motivovaný predošlými experimentmi, a ich cieľom je izolovať skúmaný faktor alebo prípad a bližšie ich charakterizovať.
- Experimenty pre oblasť hospodárskej politiky (angl. Whispering in the ears of princes)
V tomto prípade ide o prepojenie ekonómie s oblasťou politiky. Experimenty sú motivované napríklad otázkami regulačných agentúr v súvislosti so skúmaním budúcich efektov úpravy organizácie trhu alebo zavedenia regulácie. Experimentálne prostredie je v tomto prípade charakterizované, tak ako by bolo prirodzeným prostredím a sledujeme reakciu subjektov v ňom. Výsledky plynúce z experimentu používame pre odvodzovanie záverov potrebných pre rozhodovanie politikov v ekonomike.
Laboratórne experimenty
Mikroekonomické laboratórne prostredie pozostáva podľa V. L. Smitha (1982) z prostredia a inštitucionálneho rámca. Ekonomické prostredie pozostáva z agentov (1,..., N) a komodít (1,..., K). Inštitucionálny rámec tvorí súbor pravidiel R (r1,...rn). Ekonomické experimenty sa vyznačujú charakteristikami, ktoré zabezpečujú dôveryhodnosť a replikovateľnosť experimentu. Keďže ekonómia je veda o využívaní obmedzených zdrojov, odmena pre účastníkov experimentu je pre získanie dôveryhodných informácií veľmi dôležitým prvkom. Odmena je najčastejšie vyplácaná vo forme finančnej odmeny, ktorá pozostáva z dvoch častí: (1) odmena za účasť na experimente (angl. show up fee) a následne po účasti v experimente (2) odmena určená na základe rozhodnutí subjektu, resp. ostatných subjektov zúčastnených na experimente. Monetárna odmena je významným motivujúcim prvkom a navodzuje ilúziu reálneho sveta.
Laboratórne experimenty sa môžu realizovať v dvoch základných formách, a to buď prostredníctvom počítačov alebo papiera a ceruzky. V súčasnosti je väčšina experimentov realizovaná v laboratóriách prostredníctvom počítačov.
Randomizované hodnotenia alebo randomizované kontrolné štúdie
Randomizované hodnotenia alebo randomizované kontrolné štúdie (Randomized control trials, skr. RCT) získavajú v posledných rokoch v oblasti verejných politík čoraz väčšiu dôležitosť. Hoci v medicínskych vedách ide o štandardizovanú a dlhodobo využívanú metodológiu v oblasti skúmania ekonomických rozhodnutí ide o pomerne novú metódu s rastúcou popularitou.
Ide o výskumnú metódu, ktorá je založená na hlbokom poznaní mechanizmov správania sa inštitúcií a najmä jednotlivcov, konkrétneho praktického problému a predchádzajúcich štúdií zameraných na podobný typ problému.
Náhodnosť z názvu metódy vyplýva z náhodného rozdelenia jednotlivcov, ktorý sú politikou alebo programom zasiahnutí do skupín, ktoré sú vystavené jednotlivým alternatívam starostlivo pripraveného dizajnu experimentu (testu). Ďalšou dôležitou črtou RCT je, že ich závery sú postavené na podrobnej analýze získaných údajov. Vzhľadom na to, že jednotlivé problémy, politiky a miestny kontext sa navzájom veľmi odlišujú.
RCT nie sú univerzálne a nemôžeme ich replikovať ako recept z kuchárskej knihy. Sú presne prispôsobené tak, aby sa minimalizovali ich presahy na ostaté komponenty sledovaných programov realizovaných napr. viacerými poskytovateľmi služieb alebo zahŕňajúcich viacero modelov služieb.
Ako sme už spomenuli RCT predstavujú v prvom rade výskumnú metódu na ich realizácií sa podieľa tím zložený z členov,
- koordinátora z konkrétnej inštitúcie, ktorý bude dohliadať na realizáciu štúdie ako aj zástupcov inštitúcie, ktorí veľmi dobre poznajú danú problematiku, vzťahy v rámci inštitúcie štátnej správy alebo samosprávy,
- skúsených výskumníkov, ktorí sú schopní analyzovať vedeckú literatúru, majú skúsenosť s metodikou vedeckého výskumu a navrhnú na základe vedomostí o správaní dizajn experimentu
- zástupcov inštitúcie, ktorí majú prístup k dátam,
- analytikov, ktorú majú vedomosti na spracovanie získaných údajov
- prípadne ďalších členov s ohľadom na špecifický charakter konkrétnej štúdie (napríklad programátorov a pod.).
RCT teda predstavujú komplexný nástroj, využiteľný na skúmanie a hľadanie riešení rôznorodých problémov vo verejnom sektore. V tejto príručke poskytujeme len stručné oboznámenia sa s RCT, schematický prehľad procesu prípravy, realizácie a vyhodnotenia RCT. Vzhľadom na rozsah a komplexnosť problematiky môže slúžiť ako prvotné oboznámenie sa s RCT. Pre záujemcov o hlbšie pochopenie problematiky uvádzame pri viacerých témach odkazy na literatúru, ktorú je možné na tento účel využiť.
Tento materiál je výstupom projektu KEGA 017EU-4/2021 s názvom „Implementácia experimentálnej ekonómie ako inovatívnej pedagogickej metódy pre rozvoj nových zručností v rámci ekonomického vzdelávania“.